Náš nový balijský domov

Vzhľadom na to, koľko času sme strávili hľadaním vhodného bývania za vhodnú cenu, koľko času, surfovania po internete, chatovania na facebooku to stálo nás a našu drahú Leony, nám vôbec neprišlo v pohode, že asi tak týždeň aj čosi pred odletom si len tak náhle spomenula, že vlastne jej ujo má na prenájom celkom peknú izbu so zariadením, kúpeľňou a kuchynkou a to za celkom prijateľnú cenu. Čiže to, čo sme už pár týždňov hľadali. To je ok, oni sú tu všetci takí spomalení. Ani netrvá dlho sa im prispôsobiť /jeden z nás to mal omnoho ľahšie, jeden drevený penis pre toho, kto uhádne prvý ktorý z nás to bol...k tomu penisu sa ešte vrátim/.

Naša záhrada a vchod do izby

A tak máme bývanie snov. Skutočne krajšie sme si to vysnívať ani nemohli. Náš dočasný domov spočíva v útulnej izbe s veľkými oknami do prekrásnej malej záhrady plnej kvetov, listov, stromov a malých studničiek s leknami. K izbe patrí kúpeľňa, ktorá je krytá strechou, ale inak je vonkajšia. Takže si predstavte sviežu rannú sprchu zaliatu slnkom v prostredí ďalšej kopy zelených listov. A nezáviďte nám, to sa nepatrí :-p

Výhody používania WC na vzduchu si isto domyslíte sami, tak pripomeniem iba jednu nevýhodu, týkajúcu sa dobrokrvníkov ako som ja, že komárom je jedno, čo práve robíte a že by ste pri tom nechceli byť rušení. Moju negatívnu nulku priam zbožňujú, od prvého dňa čo sme prišli. A ja zase neznášam komáre. Ale robia mi veľkú službu, keď potrebujem dostať zo seba nežiaduce emócie, stačí mi rozhliadnuť sa okolo a začať vraždiť. Alebo plesknem sem- tam jednu Lackovi, keď naňho niečo sadne /samozrejme nikdy ho neuštipne, tak sa pýtam či tomu chlapovi vôbec koluje v žilách krv, ak nie čo teda?!/ Len vždy ľutujem, že pri tom nemám reakčné schopnosti Edwarda Cullena. A určite ani nevyzerám tak pôsobivo, keď pochodujem po izbe a zúrivo tlieskam rukami okolo seba, s pomstychtivým pohľadom za všetky tie štípance, na ktoré už nezaberá ani kefa na vlasy /začala som Fenistilom, naozaj/. Ešteže máme na oknách závesy. Ale Laco zabil pavúka, to je myslím horšie. Je pravda, že som ho k tomu donútila svojim krikom, ale mali by ste vedieť, že napriek odporu a strachu, ktorý k tomuto druhu fauny prechovávam, som ho akceptovala dosť dlhý čas v našej kúpeľni, keďže tam bol prvý. V podstate nás privítal ako prvé balijské zviera /schválne nepíšem zvieratko, lebo bol veľký ako fľaštička s lakom na nechty/. Kým si hovel na zemi alebo na stene pod umývadlom, zdravila som sa mu ešte aj dobré ráno, keď ale prekročil moju hranicu tolerancie a odvážil sa tými hnusnými dlhými nohami loziť po veciach, ktoré som dennodenne chytala do rúk, museli sme zakročiť. Ja som vrieskala, Laco lovil. Je to úspešný lovec, som naňho hrdá. Pavúk bol rýchly, ale Lackove ruky a následne prúd vody v záchode boli rýchlejšie.

Kuchynský kútik, na stenách Sonnyho diela

  Kuchyňu zdieľame s našim domácim, a ešte som ho vlastne nepredstavila. Volá sa Sonny a vyzerá ako Indián. Je veľmi sympatický, nedávno mal päťdesiate siedme narodeniny, má dlhé vlasy, žiadne chlpy /ruky, nohy, hruď, inde sme nevideli/, hovorí viac nemecky ako anglicky a veľmi nám so všetkým pomáha. Kuchyňa a ostatný priestor okolo nej je medzipriestorom medzi našou a jeho izbou. Všade visia umelecké diela priamo od Sonnyho- obrovské zrkadlá vsadené do rámov zo sklenej mozaiky, prútov, mušlí a všeličoho iného. Skutočne krásne kusy, ručne robené do každého detailu, navrhnuté majstrom Sonnym:) 

Megajašterica geko

No a o tento spoločný priestor sa delíme /samozrejme okrem komárov/ aj s jaštericami. Behajú všade po stenách, malé jašteričky prepletajúce nožkami a trepúce malinkým chvostíkom. Až kým nepríde skutočne veľká jašterica, domácimi nazývaná geko kvôli zvuku, ktorý vydáva. Zopárkrát sme to po večeroch počuli, tento zaujímavý zvuk, znie to skôr ako papagáj. A keď sme jedného večera videli na stene zrazu túto mega jaštericu, skoro sme zinfarktovali. Ale našťastie sú plaché a viac sa im páči vonku ako vnútri.

Nám sa tiež veľmi páči vonku. Sonny každé ráno 

pred odchodom do práce popolieva celú záhradu a pozametá trávnik. Pripomína viac koberec, ako trávnik, a pozametať z neho treba žlté kvietky, popadané zo stromu. Listy na jeseň majú svoje čaro, ale keď vám zo stromu padajú miesto listov kvety, a ešte krásne voňajú, to je zázračné. Rada to robím len tak cez deň, Sonny tie kvety potom suší a pani, čo mu chodí upratovať, si ich vezme a predá. Ich cena vraj každým rokom stúpa a v Číne sú z toho schopní vyrobiť všetko možné, od čaju až po kozmetiku /z čoho by ale oni neboli schopní niečo vyrobiť/.

Vzhľadom k tomu, že už na Bali začalo obdobie dažďov, máme každý deň na dvore také malé jazierko, ktoré sa potom neskutočne rýchlo vstrebe do zeme. Ale aspoň sa zlepšil vzduch. Mysleli sme, že v období dažďov sú aj domáci šťastnejší z prichádzajúceho vlhka, ale je to opačne. Keď tu prší, vzduch je tu oveľa ťažší, je veľké dusno a sami majú problém v tom teple vydržať. Najchladnejšie obdobie oni majú v júli a auguste, čo neznamená že sa zmení teplota, ale teplo sa nekumuluje pod oblakmi, vzduch je viac "prevetraný" a teploty okolo 30 °C sa dajú lepšie zniesť. Takže dobre sme prišli :-p